Moʻungaʻotonga

Mei he Wikipedia
HOKOHOKO ʻO E HOUʻEIKI ʻENAU FAKANOFO
tokotaha naʻe fetongiTuʻi Haʻatakalauatokotaha hoko
VakalahimoheʻuliMoʻungaʻotongaFotofili
fakanofo~1575
fakamālōlō


Puha TUPUʻANGA
(tohi hohoko)
Moʻungaʻotonga
(tangata—~1575—)
ʻene mātuʻa ʻeiki→Vakalahimoheʻuli ←fehuhu
tokouaMoʻungaʻotongaVaʻetuʻikoloa Vaoloa Tauʻatevalu
ʻohoana ITohuʻia Limapō
fānauFotofili Niukapu Nuku Ngata Kaloafūtonga
ʻohoana IIHolokuku
fānauLāvaka Haʻatuʻukau


Naʻa ne taʻane mo e fineʻeiki mei Haʻamoa, neongo naʻe ngofua pē ia maʻa e Tuʻi Tonga. Naʻe hiki ki ʻolunga pehē ʻa e mana ʻo e Tuʻi Haʻatakalaua.

Ko hono foha ʻuluaki, naʻe hoko ko e Tuʻi Haʻatakalaua hoko. Ko e hoko, Niukapu, naʻe hoko ia ʻe heʻene ʻeiki ko e kōvana ʻo Haʻapai. Ko e hoko, Nuku, naʻe hoko ia ko e kōvana ʻo Hahake, ko e vahe fonua lahi mo e koloaʻia. Pea ko e mui, Ngata, naʻe hoko ia ko e kōvana ʻo vahe Hihifo pē, siʻi mo e masiva. Naʻe mateʻi ʻe ha tokotaha ʻe hoko ʻa e hako ʻo Ngata ki he holongā tuʻi mālohi taha? ʻOku hifo Niukapu mo Nuku he taimí ni, ʻoku na kau ki he Haʻa Lātūhifo.

Mahalo pē ko Nuku ʻoku ʻikai hono foha, ka ko e foha ʻo hono tehina, ko Vaoloa, ko hono huafa ko Nuku ʻUlutolu.

Ko Tauʻatevalu ko e ʻuluaki Valu ia ʻo ʻUtulau English translation available: Go


  • E.W. Gifford, Tongan Society, BPB museum bulletin 61, 1929